Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Túlačka po Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Potulovanie sa východnými úbočiami Slanských vrchov
Túlanie sa okolo Šimonky
Po hranici cez Poloniny
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen

Zabijácky traverz, Malá Fatra

Predchádzajúca časť:


Ráno som sa zobudil skoro, tak ako som chcel. Pripraviť si raňajky, naraňajkovať a zbaliť sa, mi trvá približne hodinu. Už o 06:40 h. som bol pripravený vyraziť. Prišiel som k rozcestníku a zvažoval som. Či ísť hore na Stoh po červenej, či to obísť traverzom po žltej?

Prvý zabijácky traverz

Vedel som, čo ma dnes čaká. „Lenchodník po hrebeni. Napriek tomu sa mi do toho kopca (na Stoh) nechcelo. Pozrel som si mapu a žltá viedla po vrstevnici a obchádzala vrchol Stohu a malo to trvať „len45 minút. Jasná voľba! Vtedy som si spomenul na dobre mienené rady včerajších chlapov, ktorí touto cestou prešli.

Z traverzu Stohu bolo vidno Veľký Rozsutec, Malá Fatra  Zablatené nohy na Chrbáte Stohu, Malá Fatra

Vraj je tam plno blata a je to náročné. Veď mám návleky aj vysoké topánky. Nejaké blato ma až tak veľmi nerozhádže. Nie, blato ma nerozhádzalo, aj keď ho bolo požehnane. Rozhádzala ma náročnosť toho traverzupo vrstevnici“.

Na mape to vyzeralo, že to je po vrstevnici. Akurát, keby som mal mapu v omnoho väčšom rozlíšení, tak by som videl, že to celé je taká húsenková dráha. Dva metre hore, dva metre dole a tak celú cestu. V konečnom dôsledku som urobil asi viac výškových metrov, ako keby som liezol hore na Stoh.

Stoh, Malá Fatra  Oceán mrakov v dolinách, Malá Fatra

Bolo vlhko, šmykľavo. Na chodníku plno vody, a kde nebola voda, tak tam bolo blato. Také fajné mazľavé, aby sa ti to najprv poriadne nalepilo na nohy a potom to s tebou poriadne šmýkalo.

Na jednom mieste bola skalnatá platňa, ktorá za sucha by sa dala celkom ľahko preliezť. Teraz však bola vlhká a nebezpečná. Aspoň pre mňa. Bol som sám, keby sa mi niečo stalo, nemal by mi kto pomôcť. Preto som opatrný, niekedy až nadmieru. Celé som to bezpečne obišiel.

Začiatok nekonečnej červenej

Vyšiel som pri značke Chrbát Stohu. Unavený a celý od blata. Čakal ma ešte zostup do sedla, ktorý som absolvoval veľkou okľukou (aby som obišiel blatisté a šmykľavé úseky). Aj tak som mal dva prípady LTT (Len Tak Tak). V sedle sa mi opäť objavili pekné výhľady. Cez hrebeň sa prevaľovali mraky, ktoré sa doteraz držali v dolinách.

Panoráma z Poludňového Grúňa - Veľký Rozsutec a Stoh, Malá Fatra

Začal som stúpať na prvý vrchol, ktorý ma čakal. Videl som v diaľke pred sebou kopce, ktoré ma dnes čakajú. Bol to krásny a dych berúci pohľad. Dlhá línia stúpaní a klesaní vinúce sa do diaľav. A to som videl len polovicu cesty. No, mám čo robiť!

Utekáč horský (ultrabežci)

To je nový druh turistu, ktorý ma fascinuje a „hnevá“. Ja sa na neho dívam ako beží oproti, podotýkam BEŽÍ! A ja už nemám chuť ani chodiť. Každý sme určitým spôsobom trocha švihnutý Každý sme určitým spôsobom trocha švihnutý :-). Napr. ja spím v lese aj v zime (v snehu a mraze), čo je pre väčšinu ľudí nepredstaviteľné.

Prvých utekáčov som stretol ešte včera okolo 16.00 h. Vraj vyrážali z Nezbudskej Lúčky, čo je celkom slušný výkon. Ja som mal naplánovanú hrebeňovku na 3 dni, oni na 10-12 hodín.

Vidím ich!

Začal som stúpať na Poludňový grúň. Zafúkalo a mraky sa začali silno prevaľovať cez hrebeň. Dal som si bundu na seba, prešiel som len pár stoviek metrov. Bolo mi teplo, tak bunda šla znova na batoh.

Na Poludňovom grúne som stretol prvých turistov, ak nepočítam jedného Utekáča horského. Odtiaľto som ich už prestal počítať, lebo ich bolo neúrekom.

Sedlo v Stenách, v pozadí Stoh a Veľký Rozsutec, Malá Fatra  Steny, v pozadí stále Stoh a Veľký Rozsutec, Malá Fatra

Otvorila sa mi panoráma do Vrátnej doliny aj s vrcholovou stanicou lanovkou, ktorou sa mala moja partia dopraviť na hrebeň. (Lenivci! Pche!) Namýšľal som si, že ich vidím ako si vykračujú smerom k Veľkému Kriváňu. Tak už vieš, že som ich nečakal ja. Čakali oni na mňa?

Ja som bol ešte hodne ďaleko. Musel som prejsť Steny – severný vrchol, sedlo v Stenách, Hromové, Chleb a až tak by som došiel k lanovke, teda do Snilovského sedla. Odhadom ešte také tri hodiny. Nakoniec som to dal za… Znova by som predbiehal, keby som ti to prezradil.

Lanovka funguje

Videl som, že lanovka funguje. Tomu nasvedčovala aj tá hromada ľudí, ktorí mi šli naproti. Doliny podo mnou boli v mrakoch. Vyzeralo to ako jazerá, z vôd ktorých trčali len ostrovy. Ale bola tam aj naozajstná voda, zreteľná – vodná nádrž Krpeľany. Čiastočne sa dal pozorovať aj Kraľoviansky meander.

 Panoráma Vrátnej doliny od Stien, Malá Fatra

Chleb a Snilovské sedlo

Čím viac som sa blíži k Chlebu, tým viac bolo ľudí. Z Chlebu sa dá urobiť okruh po južnej stráni a väčšina ľudí si vyberá túto trasu. Na Chlebe tlačenica, akurát som si uchmatol voľné časové okno, keď pri vrcholovej značke nikto nebol a hneď som pokračoval ďalej.

Do Snilovského sedla som dorazil o 12:18 h., teda mi to netrvalo tri hodiny, len 2 hodiny a 25 minút. Zarozmýšľal som sa. Znova (a znova ma to nebolelo). Hnať sa za nimi? Alebo si dať obed a odpočinúť si?

Zostupoval som z Chlebu, Malá Fatra  Stúpam k Veľkému Kriváňu, Malá Fatra

Z mojej medzery v sedacej časti tela sa tiež niečo dralo na vzduch a na holej stráni nemáš veľa možností na vys… Rozhodovanie bolo opäť ľahké.

Zišiel som ku koncovej zastávke lanovky, kde som si v bufete objednal kapustnicu, kofolu, čaj a um. Kapustnica fantastická, hustá až v nej lyžička stála, kofola dodala cukor do krvi, čaj s umom zas zahrial. Nebolo mi zle, ale po tom, čo som zašiel do miestnosti kam aj kráľ chodí pešo (záchod), mi už bolo omnoho lepšie.

Veľký Kriváň, Pekelník, sedlo Bublen, prameň Studenice

Na Veľký Kriváň som nevyšiel, aj keď na smerovníku bol čas len 10 minút. Ale poznáš to, nie? LEN 10 minút… Pokračoval som ďalej po červenej. Ešte pár fotiek s lanovkou a Rozsutcom v pozadí a ide sa. Vpredu, v diaľke sa strácal chodník, ktorý kopíroval kľukatiaci sa hrebeň.

Panoráma Vrátnej doliny spoza Veľkého Kriváňa, v diaľke Veľký Rozsutec, Malá Fatra

Postupne som prešiel Pekelník a aj sedlo Bublen. Ľudí už bolo výrazne menej. Pri prameni Studenice som si dal 12 minútový odpočinok, spojený s občerstvením. Vypil som dosť čerstvej vody (asi ako ťava), zjedol som ovsenú a orieškovú tyčinku.

Predo mnou sa v diaľke týčil monolit na vrchole Malého Kriváňa, ale tam som sa ešte len musel dostať.

Malý Kriváň, technická prestávka, Stratenec a Biele skaly

Vyliezol som zopár kopcov, preliezol skaly a bol som pod Malým Kriváňom. Na košeli sa mi začali objavovať maskáčové vzory. Batoh som hodil na zem a ten kúsok na Malý Kriváň som vyšiel bez neho. Cítil som sa ako keby som sa vznášal. To sa chodí ľahko bez tej váhy na chhrbte!

Príkre svahy hrebeňa Malej Fatry  Prameň Studenice, Malá Fatra

Tu na Malom Kriváni bolo tiež dosť ľudí. Chlapčiskovia, ktorí boli na vrchole, veselo popíjali a ponúkli aj mňa. Na spodku sklenenej fľaše bol dobrý hlt Irish Whiskey. Odolal som a dobre som urobil.

  • Dajte si. - núkali ma.
  • Nie, ďakujem, veď je tu vás dosť, kto by to mohol vypiť. - odpovedal som.
  • Daj, ja to vypijem. - ozval sa jeden z nich. Potom, čo všetko vypil, zostala mu prázdna fľaša v ruke.
  • Čo s ňou? - pýtal sa.
  • Čo, čo? Berieš ju dole, bol si posledný, kto z nej pil, nie?
  • Ahá, tak len preto ste ma núkali. - lapaji jedny!

Na vrchole Malého Kriváňa si niekto dal tú námahu a postavil steny z kameňa, asi do výšky 0,5 m, ktorá mala slúžiť ako ochrana pred vetrom. Mala obdĺžnikovitý pôdorys a mala len tri strany, otvorená bola na južnú stranu. Nechápem prečo práve na južnú? Prečo práve na južnú?

Panoráma z hrebeňa Malej Fatry, v diaľke vľavo monolit na vrchole Malého Kriváňa

Od Snilovského sedla boli úseky, ktoré som schádzal. Niektoré miernejšie, iné strmejšie. To sa prejavilo na mojich prstoch na nohách, na ktorých mi začali zavadzať nechty. Mal som ich ostrihané asi pred týždňom, no napriek tomu mi robili problémy.

 Tiahnúci sa hrebeň Malej Fatry  Vpravo hore - vodné dielo Žilina z hrebeňa Malej Fatry

Zastavil som sa. Uvoľnil šnúrky, zhodil dole obutie, ostrihal si nechty, znova nahodil obutie, dotiahol šnúrky. Trvalo mi to o niečo dlhšie ako PIT-STOP u Formuly 1 (ani končia, niekde pod 2 sekundami), ale pomohlo. Medzitým ma chlapčiskovia z Malého Kriváňa, ktorí šli tiež na Chatu pod Suchým, predbehli.

K Bielym skalám sa mi už šlo omnoho ľahšie. Keď som sa obzrel za seba, tak v diaľke som ešte stále videl vrchol Veľkého Rozsutca. Chodník sa zmenil na skalnatejší. Pohľady do dolín boli čoraz viac zahmlenejšie. Deň sa pomaly, ale isto chýlil ku koncu.

Aj tadeto viedla červená turistická značka, Malá Fatra  Severozápadné stráne Malej Fatry  Dolina potoka Studenec, Malá Fatra

Pri Stratenci som sa skoro stratil. Nie, určite nie! Tu sa nie je, kde stratiť. Aspoň nie v tejto ročnej dobe. Chodník stále kopíroval hrebeň, bol zreteľný a vychodený. Ja som nemal dôvod schádzať z hrebeňa, tak som sa ani nemohol stratiť.

Čím viac som sa blížil k Bielym skalám, tým viac boli biele. Zatiaľ len od oblačnosti, ktorá už bola výrazná a Biele skaly vôbec nebolo vidno.

Druhý zabijácky traverz

Vietor mraky trocha rozfúkal a videl som začiatok výstupu na Suchý. Dorazil som do sedla Vráta. Batoh šiel na zem a ja na batoh. Zjedol som ďalšiu ovsenú tyčinku a preventívne som si dal šumivú tabletku Acido-fitu. To, aby som sa nemusel ukecávať svoje svaly na nohách.

Pohľad na Pekelník, Malá Fatra  Biele skaly v hmle, Malá Fatra  Sedlo Vráta a začiatok výstupu na Suchý, Malá Fatra

Znova dilema. Ísť cez Suchý alebo po traverze? Ten traverz znova vyzeral veľmi lákavo. Po vrstevnici a na Príslop pod Suchým to malo trvať len 35 minút. Cez Suchý by mi to malo trvať dlhšie.

Nepoučil som sa z rána, keď som traverzom obchádzal Stoh. Znova som sa dal zlákať na traverz. Bolo 17:06 h. Znova som klesal a stúpal, preskakoval kmene, liezol cez skaly, štveral sa cez konáre a korene. Približne v polovici bol prameň a v okolí zas ideálne kmene na zavesenie hamaky. Veľmi, veľmi som rozmýšľal, či sa tu nezložím.

Parťákom som prisľúbil, že dnes sa stretneme. Najneskôr na chate pod Suchým, tak mi neostávalo nič iné, len pokračovať ďalej. Po celodennej chôdzi ma cesta traverzom celkom dorazila.

 Zapadajúcim slnkom ožiarené Vodné dielo Žilina, Malá Fatra  Masív Suchého od sedla Vráta,Malá Fatra

K Príslopu som došiel o 17:56 h., teda nie za 35 minút, ale za 50 minút. Bolo to asi naozaj kratšie. Prečo? Chlapčiskovia, ktorí ma predbehli počas technickej prestávky šli cez Suchý vrch. Na Príslope som ich počul a aj videl. Bol som od nich asi 100 metrov.

Chata pod Suchým

Fotka z izby Chata pod Suchým, Malá FatraBola polovica októbra a už sa začínalo hodne šeriť. Prešiel som ihličnatý les, kde sa hadil pekný rovinatý chodník. Na Javorine už bola tma, no ďalej cesta viedla lyžiarskym svahom (zasa klesanie!), tak mi tá tma až tak veľmi nevadila.

Zbadal som chatu učupenú bokom od lyžiarskeho svahu, prekvapil ma hukot, ktorý vychádzal spoza chaty. Tým som sa veľmi nezaoberal. V predstavách sombol pod sprchou a pred plným tanierom polievky (bola výborná!).

Stretnutie

Vošiel som do jedálne, a tam v pravom kútesedeli všetci z mojej partie. Soviak, Slavo, Johnny, Rado. No a detváky: Sebo, Saša (Slavove deti), Laura (Soviakova), Nina (Johnnyho), Radka a Tamarka (Radove deti).

  • Jéééj Dalko, to čo máš na sebe? Košeľu s maskáčovým vzorom? - ozval sa Soviak.
  • Jasné, to vy ste sa ani trocha nespotili. - odvetil som.
  • Tak čo, aj Ty si šiel traverzom? - spýtal sa Johnny.
  • Jasné. Tak preto si taký spotený - doplnil.

Zamrzelo ma, že tam nebol Novis. Vraj z vážnych rodinných dôvodov sa akcie nemohol zúčastniť. Výhovorky!

Čo som ešte zažil na chate pod Suchým? V záverečnej časti sa dozvieš, čo to vlastne hučalo, aká bola tá výborná polievka a aj to, kde skončila parenica, ktorú som kupoval v Zázrivej.

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.Klesanie, klesanie a znova len klesanie, Malá Fatra

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť