Túlanie sa v mrakoch
Aprílový jarno-ZIMNÝ tramp
Mrazivý vander v Slanských vrchoch
Malá Fatra, hrebeňovka
Po hrebeni Čergova
Poznanie nepoznaného v Slanských vrchoch
Po hrebeni Vihorlatu
Po hranici cez Poloniny
Z Telgártu do sedla Súľová
Po hrebeni Volovských vrchov
Krížom cez Slovenský kras
Slanské vrchy, pohorie s úchvatnými výhľadmi
Kanada, okolo Hurónskeho jazera k Niagarám
Nórsko, rafting na rieke Sjoa, Trolltunga, Bergen
Hore na hrebeň
Hore na hrebeň

Hore na hrebeň Mal som pár dní voľna, tak prečo to nevyužiť na menší tramp. Voľba padla na Volovské vrchy. Toto pohorie je pre mňa veľk [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Okolo Skaliska
Okolo Skaliska

Okolo Skaliska Noc na Chate Volovec bola chladná, no nie studená. Nadránom boli teploty okolo 10 stupňov. Spalo sa výborne! Všetci spali spánk [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Jasovskou planinou, Slovenský kras


Predchádzajúce časti:


Vyšiel som spoza stromu a zbadal som štvormetrové plamene, ktoré sa vzpínali k nebu. Oheň blčal, drevo praskalo, dym padal na celú dedinu. Ľudí okolo som sa pýtal, či nemám volať hasičov. Snažili sa vlastnými silami dostať oheň pod kontrolu.

V Hačave horí, Slovenský kras  V Hačave sa vznáša mohutný kúdol dymu, Slovenský kras  Rozpadnutý dom v Hačave, Slovenský kras

Horí?

Ale, prd makový! V Hačave zorganizovali brigádu a pálili suchú trávu, konáre a iný prírodný bordel. Na moju poznámku ohľadom hasičov som dostal veľmi rýchlu odpoveď: NIE, NIE! Hasičov nevolajte! My sme hasiči. Nevolajte hasičov.

Domček v Hačave, Slovenský kras  Zrekonštruovaný dom v Hačave, Slovenský kras

Možnotráva nebola až taká suchá, lebo dymila ako lokomotíva za Rakúsko‑Uhorska na trase Košice – Bohumín.

Hačava

Celá dedina bola zahalená hustým bielym dymom, ktorý sa pomaly plazil dolu dedinou. V strede si to veľmi lenivo namieril k oblohe. Schádzal som popri Hájskom potokudo stredu dediny. Niektoré zrekonštruované domy boli oku lahodiace. Iné zas zničené. Mali prepadnuté strechy, zborené trámy i steny.

Ďalší zrekonštruovaný dom v Hačave, Slovenský kras  Muškáty v oknách, Hačava, Slovenský kras

Cestou som minul pekné kontrastné okná s muškátmi, pekne upravené predzáhradky. Aj psa, ktorý túžobne očakával svojho pána. Od nedočkavosti sa dokonca pustil do jeho topánok. Určite bude natešený, keď sa vráti.

Pes očakáva svojho pána, Hačava, Slovenský kras  Obecný úrad v Hačave, Slovenský kras

Dostal som sa už na spodný koniec dediny k obecnému úradu, kde poniže mali menší parčík. Zo studne som si nabral trocha vody. Na neďalekom hríbiku som sa dočítal, že k Ladislavovej vyvieračke to sú LEN 2 hodiny a 10 minút.

Čas som bral znova s rezervou, lebo to bolo po planine, takže dobrých 14 km. Bolo však len 08.30 h. Nebolo sa kam plašiť. Aspoň zatiaľ nie.

Jasovská planina

Pomaličky som vyšliapal na Jasovskú planinu. Teperil som sa hore. Cesta bola doslova vysekaná do strmého svahu. Na jednom mieste museli dokonca preseknúť skalný chrbát, aby cesta mohla pokračovať. Obchádzka nebola možná. Cesta bola evidentne často používaná. Aj počas môjho stúpania ma predbehla jedna Lada Niva.

Kopec Za skalkou, Hačava, Slovenský kras  Dym z pálenia prírodného bordelu bol všade, Hačava, Slovenský kras  Blížim sa k sedlu Železná brána, Jasovská planina, Slovenský kras

Sedlo Železná brána

Cestu som opustil a úzkym vyšliapaným chodníkom som sa dostal do sedla Železná brána. Odtiaľto bol krásny výhľad na záver Baskovej doliny, Havraniu skalu a Vápennú stráň.

Výhľad na Baskovu dolinu, Havraniu skalu a Vápennú stráň, Jasovská planina, Slovenský kras  Sedlo Železná brána, Jasovská planina, Slovenský kras

Úzka vyšliapaná cestička viedla krásnymi lúkami, ktoré boli miestami posiate Bedľami vysokými, lat. Macrolepiota procera. Priemer klobúčikov dosahoval AŽ 20 cm. Čo to trepem! Polomer mali LEN 10 cmPriemer Až 20 cm, polomer LEN 10 cm :-)

Neskôr sa chodníček napojil na lesnú/poľnú cestu. Táto cesta so mnou zotrvala až do konca, s krátkym prerušením za Ladislavovou vyvieračkou.

Horný les

Ráz krajiny sa zmenil. Z krásnej parkovej krajiny som prešiel do hospodárskeho lesa. Mladý podrast sa striedal s vysokými bukmi. Vyjazdené koľaje od ťažkých mechanizmov i pripravené metrovice dreva svedčili o intenzívnom hospodárení.

Krásna parková krajina na Jasovskej planine, Slovenský kras  Prírodný park na Jasovskej planine, Slovenský kras

Na smerovej tabuli na hríbiku v sedle Železná brána bol vypísaný čas 45 minút k Hornému lesu. Mne to trvalo aj s jednou povinnou technickou prestávkou (v trvaní cca 20 minút) jeden a pol hodinu.

Cesta viedla väčšinou mierne zvlneným terénom, no mala dĺžku 4,5 km. Z toho by vychádzala teoretická rýchlosť chôdze 6 km za hodinu. Čo je nereálne a potvrdzuje to aj výpočet podľa Toblera.

Niečo o rýchlosti chôdze

Zaujímavý a podľa mňa omnoho viac reálny výpočet rýchlosti chôdze je vzorec Walda TOBLERA, ktorý na základe údajov Eduarda IMHOFA vytvoril vzorec na výpočet rýchlosti chôdze v hornatom teréne.

Toblerova funkcia: w = 6*EXP(-3,5*ABS(TAN(Θ+0,05)))

w je rýchlosť chôdze zdravého človeka na upravenej ceste (chodníku),

Θ (theta) je uhol sklonu. Θ (theta) = prevýšenie/vzdialenosť. Uhol sklonu je vyjadrený ako podiel prevýšenia k vzdialenosti. Maximálna rýchlosť 5,99 km/h sa dosiahne pri sklone svahu -2,86˚. Kladné číslo je stúpanie, záporné klesanie.

Toblerova funkcia, rýchlosť chôdze v teréne, graf

Ak sa ide divočinou, teda nie upraveným chodníkom, je potrebné hodnotu Toblerovej funkcie násobiť koeficientom 0,6. Pri dlhších cestách je potrebné vziať do úvahy aj Naismithove pravidlá:

1. hodina na každých 5 kilometrov,
2. hodina na každých 600 výškových metrov.
3. rýchlosť skupiny sa určuje podľa najpomalšej osoby v skupine

Ak použijem na výpočet rýchlosti túto funkciou, tak mi vychádza dosiahnuteľná priemerná rýchlosť chôdze 5,036 km/h. Vzdialenosť je 4,5 km, stúpanie 170 m, klesanie 20 m (údaje čerpané odtiaľ).

Ale vráťme s k trampu. Horný les je odvozné miesto, t. j. tam kde sa zváža drevo z lesov a odváža preč z lesa. Na spracovanie.

Starý pňak, alebo peň?, Jasovská planina, Slovenský kras  Posed s "ďalekým" výhľadom, Jasovská planina, Slovenský kras  Svetlo na konci tunela, Jasovská planina, Slovenský kras

V tieni stromov učupená stará maringotka, ktorá na svoje kolesálen spomína. Dokonale zadebnená.

Horný les, odvozné miesto, Jasovská planina, Slovenský kras  Maringotka, Horný les, odvozné miesto, Jasovská planina, Slovenský kras

Odtiaľto to bolo také fádne. Lesnou cestou, ktorá bola vysypaná kameninovou drťou. Skoro po priamke. Nikde žiadna zákruta. Sem tam mierny oblúk, aby sa to znova všetko narovnalo. Taká nuda.

V Hornom lese, nudná cesta, Jasovská planina, Slovenský kras  Prichystané metrovice, Horný les, Jasovská planina, Slovenský kras  Rovná nudná cesta, Horný les, Jasovská planina, Slovenský kras

Až zrazu som sa ocitol na lúkach pri Ladislavovej vyvieračke. Samotného ma to prekvapilo. Od Horného lesa bol vyznačený čas k Ladislavovej vyvieračke 1 hodina, mne to trvalo 44 minút.

Rastlinný kostol

Vyšiel som spod stromov a zbadal som niečo, čo pripomínalo kostol. Len bez stien. Hľadal som nejaké tie informácie a dozvedel som sa, že na tomto mieste bol postavený v 15. storočí kostol svätého Ladislava.

Lúky pri Ladislavovej vyvieračke, Jasovská planina, Slovenský kras  Rastlinný kostol na lúkách pri Ladislavovej vyvieračke, Jasovská planina, Slovenský kras

K pomenovaniu vyvieračky sa viaže legenda, ktorá hovorí o uhorskom kráľovi Ladislavovi, ktorý si počas návratu z ťažkého boja vymodlil na suchej pláni vytrysknutie vody, aby sa jeho vysmädnuté a unavené vojsko zachránilo.

Prvá písomná zmienka o kostole je zo začiatku 16. storočia. Cirkev o kostol nejavila záujem, preto chátral, až sa rozpadol. Infomrácie zíkané odtiaľ a odtiaľ

Ladislavova vyvieračka a poľovnícka chata

Asi 200 metrov bol hríbik, pri ktorom som sa uistil, že som naozaj pri Ladislavovej vyvieračke. Neďaleko šantila mládež z Debrade, olievali sa vodou a bolo im dobre. Pri poľovníckej chate prístrešok s ohniskom. Nápis nad jedným oknom na chate upozorňoval návštevníkov, že tu nie je zberný dvor na odpadky.

Poľovnícka chata pri Ladislavovej vyvieračke, Jasovská planina, Slovenský kras  Moja maličkosť, pri Ladislavovej vyvieračke, Jasovská planina, Slovenský kras

Konečne som sa do sýtosti napil vody, zjedol som ďalšiu ovsenú a orieškovú tyčinku. Tým som vybavil obed. Dbajúc na nápis, som všetky obaly od tyčiniek vložil do batoha. Veď už skoro nič nevážia. Vyhodím ich niekde do odpadkového koša v Moldave nad Bodovou, kam som mal namierené.

Prístrešok pri Ladislavovej vyvieračke, Jasovská planina, Slovenský kras  Prameň Ladislavovej vyvieračky, Jasovská planina, Slovenský kras

Cesta do Moldavy nad Bodovou

Vrajtrvať LEN 1 hodinu a 35 minút. Áno, pravda to bola, len Ale pekne po poriadku.

O jednej popoludní som sa vybral do Moldavy nad Bodovou . Znova som si to namieril k hríbiku, zacielil som smerovú tabuľu a šiel som smerom k poľovníckej chate, ktorá mala na rohu, na okape, namaľovanú zelenú šípku.

Lúky pri Ladislavovej vyvieračke, výhľad na Kloptaň a Tri studne, Jasovská planina, Slovenský kras  Chodník lesom do Moldavy nad Bodvouo, Jasovská planina, Slovenský kras

Okap bol valcovitý. To malo znamenať, že som mal obísť chatu a pokračovať doprava, lesom? Alebo to znamenalo, že mám odbočiť doľava? Neviem.

Odbočil som doľava a jediná schodná cesta viedla krížom cez lúku, kde sa turistická značka ani veľmi osadiť nedá. Prešiel som až na koniec lúky, kde som na stromoch intenzívne vyzeral nejakú tú značku. Už som vošiel aj do lesa, no značky nikde. Mě by jenom zajímalo, kde udělali soudruzi z NDR chybu! To sú tie planiny.

Vybral som mapu a zistil som, že značka ide lesom a nie tým, kde som bol ja. Teoreticky by som sa aj ja napojil na značku, ak by som šiel po ceste, ale až o hodný kus ďalej. Tak som si to rezol cez les, až kým som nenaďabil na vychodený chodník a zelenú značku.

Ešte pohľad na poľovnícku chatu pri Ladislavovej vyvieračke, Jasovská planina, Slovenský kras  Cesta vedie krížom cez lúku, Ladislavova vyvieračka, Jasovská planina, Slovenský kras

Ďalej to už šlo ako po masle. Vlastne ako v lete na saniach. Ponáhľal som sa, lebo o 15:02 h. mi mal ísť autobus do Košíc. A tým časovým značkám som neveril. Videl som mapu a vzdialenosť som odhadoval na takých 7-8 kilometrov. Čiže dve hodiny. Švihal som si.

Prechádzka? Ani zďaleka!

Cesta bola vhodná na takú nedeľňajšiu prechádzku s deťmi. Cesta nenáročná, stúpania skoro žiadne. Ja som však nebol naladený na prechádzkovú rýchlosť. Šinul som si to lesom až sa mi okolie rozmazávalo. Dobre, no. To už preháňam, no šiel som rýchlo.

Zborená chata na ceste do Moldavy n/B., Jasovská planina, Slovenský kras  Cesta do Moldavy nad Bodvou, Jasovská planina, Slovenský kras

Trocha klesania bolo až tesne pred Moldavou. Tam, kde som znova stratil značku. Už ani neviem po koľký krát. Zbehol som dole a vyšiel som v lokalite Pod kopcom, pri Aréna šport centrum Moldava N/B. Naozaj, tak to bolo napísané na hríbiku.

Už som v Moldave, tak za 1 hodinu a 17 minút som do Moldavy došiel. Ale Všade musí byť nejaké ale! Nebol som na stanici, odkiaľ by mi mal ísť autobus. Prvého okoloidúceho som požiadal o nasmerovanie. Radil mi, radil, až som si z jeho rád zobral len smer.

Pod kopcom, som v Moldave, žiaľ len pri športovom areály  Moldava nad Bodvou kaplnka svätého Rócha

Značku som sa ani nesnažil hľadať, veľmi rezko som si vykračoval ulicami Moldavy. Ešte trikrát som sa pýtal na cestu.

  1. Prvýkrát. To som nemal robiť. Dostal som odpoveď, že to je AŽ v meste a to je ďaleko.
  2. Druhýkrát. O poznanie lepšie, ale to som už bol na hlavnej ceste.
  3. Tretíkrát. Pýtal som sa len tak. Pre istotu. Veď som na stanici, tu som to už poznal. Už som aj zvolnil a to som robiť nemal! Moldavčania mali novú stanicu, ktorá bola o kúsok ďalej.

Tak som sa znova naštartoval a na stanicu som dorazil o 14:50 h. Som tu. Mokrý od potu, ale autobus som stíhal. Stíhal som sa dokonca aj prezliecť do suchého a čistého oblečenia.

Najprv som šiel ulicou svätého Rócha, Moldava nad Bodovou  Na stanicu v Moldave nad Bodvou som došiel včas

Nestíhal som sa však niekde zašiť, aby som nebol až tak na očiach. Ja som sa tváril, že ľudia okolo mňa nie sú. A ľudia okolo mňa sa tvárili, že ma nevidia ako sa prezliekam. Tak sme si boli kvit. V čistom a suchom som o 15:02 h. nastúpil do autobusu.

Slovenský kras som prešiel od Plešivca až do Moldavy nad Bodvou za 36 hodín a 13 minút. V nohách som mal 74,55 km.

Štatistka trampu:

Prejdených: 74,55 km
Prevýšenie: 2 287 m
Klesanie: 2 291 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: trasa celého trampu.

 

Fotografie v rozlíšení 1024 px nájdeš vo fotogalérii.

 

Pridať komentár