Cyklotúra, podhorým Slanských ...
Cyklotúra, podhorým Slanských vrchov

Cyklotúra, podhorým Slanských vrchov Prvý teplejší víkend po zime, tak prečo to nevyužiť. Najmä, ak som chcel preskúmať cestu vedúcu ne [ ... ]

Toto si chcem prečítať
Skalisko, jesenný vander
Skalisko, jesenný vander

Skalisko, jesenný vander Ráno nás zase zobudil Slavov telefonát. Správa znela: Už som v Čučme! Čakám na odvoz. Aj tam hore prší? Hneď zr [ ... ]

Toto si chcem prečítať

Hrebeňom Vihorlatu

Predchádzajúce časti:


Na východe som videl silnejúce búrkové mračná, hrom som počul, ale bolo to ešte veľmi ďaleko. Z Vihorlatu som vyrazil o 16.00 h., s tým, že prejdem ešte pár stoviek metrov a už budem len odpočívať, pripravovať si ležovisko a večeru.

Poľana pod Vihorlatom

Zišiel som k poľane, už z diaľky som videl prístrešok, ktorý tam je a aj úplne nové sedenie. Sedenie bolo také nové, že keby bolo ešte novšie, tak by som ho videl rozorbaté. Dokončili ho práve dnes.

Ohník dymil a dvaja turistiposedávali na laviciach pri stoloch. Jeden majstroval niečo na bicykli a druhý mal pri sebe veľký batoh. To som ešte nevedel, že aj jeden je Milan aj druhý je Milan.

Panoráma z Vihorlatu

Ako si tak sedím, tak mi Milan ponúkol plechovku piva. Aspoň ja som si to tak myslel. Ako to je? Myslenie je matkou všetkých chýb? Ja som sa tomu veľmi potešil, pivo mi padlo neskutočne vhod! Popíjam pivko, v kľude si sedím, na to sa ozve Milan: „Kamarát, ale nevypi mi celé pivo.“ Až som sa zahanbil. Ja som si naozaj myslel, že celé je moje.

Čo s načatým večerom?

Druhý Milan mi zreferoval, že na noc sa na poľanu chystajú cyklisti, ktorí majú naplánovaný nočný výjazd. Čo teraz? Ísť ďalej? K ďalšej vode? Tá by mala byť buď až pri Sninskom kameni, alebo by som musel zbehnúť niekde z hrebeňa.

Zoznamovanie

chvíľu sme sa rozprávali a zistil som, že Milan (ten s batohom) je fotoreportérom TASR a väčšiu polovičku v batohu mu zaberá fotovýbava. Mal záujem o fotografie stromov, preto sa spojil s Milanom (ten s bicyklom), ktorý robí sprievodcu po horách.

Začal som sa aj vypytovať, ako na tom je Malé morské oko. Bolo najbližšie z hrebeňa a lákalo ma očvachtať sa niekde vo vode. Stačilo ísť len do sedla Jedlinka, čo nevyzeralo až tak ďaleko. Ale bolo!

Milan sa vyjadroval o Malom morskom oku... No, tak neurčito. Vraj vody tam je, ale... Ukončil to s týmto: „Na jar je tam vody dosť.Ja som si z toho vybral toto: „Pôjdem ďalej a uvidím.

Prístrešok na Poľana pod Vihorlatom hrebeňovka Vihorlatu  Starý kmeň stromu, hrebeňovka Vihorlatu

Milanovia šli na Vihorlat, aj s bicyklom a batohom. Ja som pokračoval smerom do sedla Rozdiel, Malo mi to trvať 50 minút a bol som v celkom dobrom rozpoložení. Bolo skoro päť hodín poobede a už nebolo tak horúco. Pivo a aj odpočinok urobili svoje.

Cesta k Jedlinke

Hneď za poľanou začala pekné lesná cesta, ktorá začínala klesať. Poplašné svetielko sa mi rozblikalo v hlave. Hneď som si premietal v hlave cestu a hlavne, kde som videl poslednú zelenú turistickú značku? Už dlho nie. Tak som sa trocha prešiel, a čo? Značku som našiel, tam kde som ju naposledy videl, teda ešte hore na hrebeni.

Prešiel som Tŕstie, došiel som do sedla Rozdiel, cesta mi trvala skoro presne hodinu. Bolo o minútu šesť hodín večer. V sedle Rozdiel bol turistický smerovník, kde bolo uvedené: Sedlo Jedlinka 0:25. Potešil som sa!

Moja radosť asi nebola dostatočná, lebo som len šiel a šiel a šiel a Jedlinka nikde. Prešiel som Národnú prírodnú rezerváciu Motrogon (23 minút z Rozdielu), Prírodnú rezerváciu Baba pod Vihorlatom (34 minút z Rozdielu) a Jedlinka stále nikde.

Starý bútľavý kmeň stromu, hrebeňovka Vihorlatu    Kľukatý chodníček na hrebeni Vihorlatu, hrebeňovka Vihorlatu  Úzky hrebeň Vihorlatu, hrebeňovka Vihorlatu

Cesta bola veľmi pekná, úzky hrebeň a ešte užší chodníček. Začínalo sa šeriť, pod stromami v lese to bolo badať omoho lepšie. Do sedla Jedlinka som dorazil o 18:57 h. cesta mi trvala zo sedla Rozdiel 44 minút.

Kam ďalej?

Starý strom, ktorý ešte čiastočne stojí, hrebeňovka VihorlatuPozrel som si turistický smerovník. Pohľad na neho ma potešil. K Malému morskému oku to bolo po žltej značke len 15 minút. Pozrel som si začiatok nástupu na túto trasu a smiech ma prešiel. Prudké klesanie. V nohách som už mal okolo 17 kilometrov a tak prudko dole (okolo 100 výškových metrov) sa mi veľmi nechcelo, najmä, ak o Malom morskom oku som od Milana dostal také neurčité informácie.

Ale! Ale k Sninskému kameňu to bolo len 55 minút. Dúfal som, že naozaj to bude len tých 55 minút a tam je aj voda. Určite. Možno. Snáď. Asi.

Kašľal som už na čas, zhodil som batoh a šiel som sa najesť. Asi od sedla Rozdiel som cítil, že moje telo sa dožaduje svojho pravidelného prísunu potravy. Rozchodil som to. Ale teraz som sa už naozaj chcel najesť. Sadol som si na padnutý kmeň stromu zjedol som jednu žemľu. Dobre padla. Zo sedla Jedlinka som odchádzal o 19:16 h.

Hrebeňový chodníček

Tma je čoraz väčšia, sedlo Tri table, hrebeňovka VihorlatuÚzky hrebeň chvíľu pokračoval a cestička sa po ňom kľukatila ako had. Za 15 minút som došiel do sedla Tri tably, kde bolo ohnisko, sedenia. Skulptúra vytesaná do skaly ma celkom zaujala.

Šero už bolo viditeľné a tma sa nezadržateľne blížila. Vyhrabal som zo spodku batohu čelovku. Prečo zo spodku? Lebo všetky veci sú na spodku! Najmä, ak kamaráti niečo chcú. Ja som mal čelovku hneď na vrchu, teda po ruke. Pssst! Nevravte to nikomu.

Tmavá kamenistá cesta

Odtiaľto to bolo skoro ako po vydláždenom chodníku. S občasným prisvecovaním čelovky som sa nezadržateľne blížil k Sninskému kameňu. Už ani foťák nechcel zaostrovať. Všetko bolo jednotvárne sivé a hnedé. Nič nebolo kontrastné, tak sa automatika nemala o čo oprieť. Na manuálne zaostrovanie nebolo času.

Chodník sa kľukatil pomedzi stromy, začal mierne stúpať. Zavadzali konáre aj kamene. Tma bola stále hustejšia, tak som čelovku zapol a už som ju nevypínal. Chodník nebol náročný, len bolo potrebné dávať pozor.

Už som tušil, že sa blížim k nejakému významnejšiemu miestu. Chodník sa začal rozširovať až sa zmenil skoro na cestu. Zrovnal sa a zrazu som pred sebou zbadal, to čo som chcel vidieťod sedla Jedlinka. Videl som turistický smerovník s tabuľou označujúcou Sninský kameň. Bolo 20:05 h., zo sedla Jedlinka som to dal za rovných 49 minút.

Hľadanie prameňa

Bolatma, tak mojím prvoradým cieľom bolo nájdenie prameňa s vodou. Prameň by mal byť niekde nižšie, chodník k prameňu bol, najmä zo začiatku, aj riadne označený a vychodený.

Potom cez chodník prepadol strom, ktorý som musel obísťv tej tme som už nenarazil na vyšľapaný chodník. Pokračoval som smerom dole. Zastavil som, až keď sa mi to zdalo, že idem veľmi dole. A vody nikde. Vrátil som sa asi 75 metrovnaďabil som opäť na chodník.

Skulptúra v sedle Tri table, hrebeňovka Vihorlatu  Kamenistá cesta k Sninskému kameňu, hrebeňovka Vihorlatu  Prameň pod Sninským kameňom, hrebeňovka Vihorlatu

Prameň som našiel! O jednu starosť menej. Batoh som nechal pri prameni a šiel som hľadať dva súce stromy. V okolí som našiel ohnisko. Našiel som ho, aj keď som ho nepotreboval.

To čo som naozaj hľadal, som našiel tiež. V ideálnej vzdialenosti od seba. Iné ma nezaujímalo. Pod sebou som mal svah s miernym sklonom. Ani trocha mi to nevadilo.

Noc pod Sninským kameňom

Pripravená hamaka, hrebeňovka VihorlatuNatiahol som si hamaku, celtu som si ani nedával. Nebude pršať. Určite! Pustil som sa do prípravy večere. Najedol som sa, vypil som čerstvo uvarený čaj a chystal som sa na večernú hygienu.

Obával som sa komárov, po skúsenostiach z Noci pri zemľanke. Teraz som však na miesto došiel neskoro. Aj príprava ležoviska mi trvala nejaký ten čas. Komáre nelietali. Asi už spali. Neskúmal som to, ale tešil som sa z toho. Šiel som sa umyťkomáre naozaj nelietali.

Ľahol som si do hamaky, umytý, čistučký, najedený. Zahľadel som sa nad seba, zapozeral som sa na hviezdy, ktoré preblikávali pomedzi listy stromov. Zaspal som, ani neviem ako.
Ani som si nespomenul na búrkové mračná, ktoré som videl, keď som odchádzal z Vihorlatu.

Na nasledujúce ráno som mal pripravený… Ale všetko sa to akosi zmenilo a celkom rýchlo. Čo? To až v ďalšom pokračovaní.

 

Fotografie si môžeš pozrieť vo fotogalérii.

Sninský kameň a južný hrebeň Vihorlatu, hrebeňovka Vihorlatu


Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť