Novoročný výstup na Kloptaň
Zvažoval som: Kam sa vydať na Nový rok? Nemalo to byť veľmi ďaleko a nechcel som ísť na miesta, kde som už na Nový rok bol. Takže vypadla Kojšovka aj Šimonka. Som zvedavý, kam pôjdem na budúci rok.
V strede novembra 2020 som prechádzal cez Kloptaň, keď sme spolu so Stanom a Chodcom robili prerezávku chodníka. Oni robili prerezávku, ja som bol len do počtu. 
Kloptaň, to by aj mohlo byť. Už som bol rozhodnutý. Idem na Kloptaň! Kto by sa tam taký čas trepal, určite budem sám. Isto? Ešte som si chcel odskúšať aj novú výbavu, ktorá mi pribudla: funkčné oblečenie z merino vlny, termosku a novú čelovku.
Náučný chodník Po stopách našich predkov
Z Košíc som vyrazil ešte pred 5 hodinou rannou, aby som vo Vyšnom Medzeve bol čo najskôr. Po nutnom vystrojení sa, som ešte skoro za tmy vyrazil.
Prechádzal som blatistým poľom, kde sa mi otváral výhľad na biele kopce hrebeňa Volovských vrchov. Paráda, bude sneh!
Už minule som mal zálusk pozrieť si náučný chodník, ktorý prechádzal dolinou Humel. Teraz sa mi to aspoň čiastočne podarilo. Na náučný chodník „Po stopách našich predkov“ som sa napojil až v koryte potoka Humel pri tabuli č. 3 „Pecík“.
Zaujali ma tajchy, ktoré zabezpečovali dostatok vody pre mlyn a iné banské zariadenia. Je až neuveriteľné ako sa krajina mení.
Viditeľné to bolo najmä pri Hámri. Na informačnej tabuli sa nachádzali fotografie, ktoré vôbec nekorešpondovali so súčasným stavom. Pribudli stromy, les pohltil hámor, potok zmenil krajinu. Predpokladám, že fotografie boli len nejakých 60-80 rokov do minulosti.
Prešiel som okolo pece na železo, včelích úľov až k stredovekej štôlni. Zaujímavý je objav sady náradia stredovekého baníka, ktorý bol nájdený neďaleko. Celú sadu je možné vidieť vystavenú v Mestskej knižnici v pamätnej izbe Nižného Medzeva.
Veľmi pekný náučný chodník, pozrite si ho. Oplatí sa. Urobte si peknú vychádzku a dozviete sa niečo o flóre, faune a spôsobe dobývania, ťažby a spracovania rúd v tejto oblasti.
Dolinou potoka Humel
Náučný chodník sa okľukou vracal späť do Vyšného Medzeva, no ja som pokračoval k horám v diaľke. Minul som jednu chatu, druhú chatu (chata Osa). Ostrou zákrutou som prešiel Baňu a stúpal som bočnou stráňou doliny Humel. Na OM (Odvoznom Mieste) som zbadal búdku zastávky autobusov a starú zablatenú V3S-ku.
Stráne doliny Ovšinského potoka – Malá Zlatá dolina
Dolinu potoka Humel som opustil. Teraz som prechádzal východnou stráňou potoka Ovčinec – Malou Zlatou dolinou. Neďaleko Brezín moju pozornosť upútal starý vagón na svahu. Šiel som si ho pozrieť. Na prudkom svahu, na jedinom ako-tak rovnom mieste bol učupený starý vagón. Kolesá už nemal, ale bol udržiavaný. Okolie pekne vykosené, lavičky, ohnisko.
Trocha ma znechutili autá, ktoré sa tu premávali. To určite poľovníci s povolením, niesli krmivo pre lesnú zver. Minul som chladnú miestnosť, ktorú využívajú lesníci na uskladnenie sadeníc stromov.
Tu v tejto výške sa už začal objavovať sneh. Skôr by som povedal, že tu už bola dostatočná zima na to, aby sa sneh neroztopil. Odtiaľto už bolo snehu len viac a viac. Super!
Prešiel som okolo ďalšej búdy, ktorá, predpokladám, slúži lesným robotníkom ako úkryt pred nepriaznivým počasím. Pokračoval som k prameňu, ktorý bol neďaleko.
Prameň som našiel, aj zamknutú šopu na drevo a základovú betónovú platňu chaty. Boli tu aj stoly s lavicami, kde som si na chvíľu sadol. Pochutnal som si na ovsenej tyčinke a zapil som ju čerstvou pramenitou vodou.
Zasneženým lesom pod hrebeňom
Na pľaci bolo zaparkované auto, ktoré ma minulo počas výstupu. Stopy osádky viedli severozápadným smerom. Chvíľu som ich sledoval, no neskôr som sa znova napojil na zvážnicu, ktorá ma mala doviesť najbližšie k červenej turistickej značke, ktorá prechádza hrebeňom Volovských vrchov.
Snehu už bolo výrazne viac. Ešte dobre, že tadiaľto už niekto predo mnou šiel a cestička v snehu bola vyšľapaná. Už som minul os Kloptane v severojužnom smere a vydal som sa po lesnej ceste späť na východ.
Po pár desiatkach metrov sa stopy pustili do svahu, chvíľu som ich nasledoval. Stopy viedli na hrebeň, k červenej turistickej značke. Nesledoval som ich. Vrátil som sa späť na lesnú cestu. Urobil som si obchádzkovú jazdu.
Okľukou na Kloptaň
Zasnežená lesná cesta, po ktorej som šiel skončila asi po 200 metroch. Hrebeň však bol neďaleko. Predral som sa zasneženou vegetáciou a bol som na černej turistickej značke, ktorá vedie od Trohánky na Kloptaň.
Chodník sa kľukatil a stúpal. Skoro som to tu nespoznával, veď ani nie pred dvoma mesiacmi som tadiaľto prechádzal. Znova všetko pováľané. Opäť som musel obchádzať spadnuté stromy a polámané konáre.
Tu hore už aj slnko malo lepšiu náladu. Zasnežené krajina sa ligotala v lúčoch slnka. Konáre ihličnatých stromov ovísali pod ťarchou nového snehu.
Kloptaň
Už som počul hlasy. Asi na Kloptani nebudem sám. Vyšiel som na vrchol a tam asi 30 ľudí. Porozdeľovaní po skupinkách (dodržiavali rozostupy) a mali šatky/rúška, rovnako ako ja. Ak by som ich znova stretol bez šatiek/rúšok, tak by som ich ani nespoznal.
Po príchode mi strčili do ruky peknú prezentačnú fotografiu s nápisom: Novoročný výstup na Kloptaň – Šťastný Nový rok 2021 praje KST Prakovce.
Výhľad bol fantastický! V diaľke sa do výšok čneli končiare Vysokých Tatier. Oblaky sa povaľovali v dolinách a tu na Kloptani pekne svietilo slnko. Fotky urobím potom. Len sa najem a oblečiem. Chyba!
Obed a výhľad na Kloptani
Na sebe som mal len technickú bundu zo Symaptexom a funkčnú bielizeň z merino vlny. Už som len postával a vietor na vrchole pofukoval o niečo viac ako medzi stromami v lese. Na seba som si dal ešte mikinu a už som bol v pohode.
Z batoha som vybral časť karimatky. Nezaberá to až tak veľa miesta, je to ľahké a nemusím sedieť na studenom. Sadol som si v útulni na karimatku vybral termosku s čajom, rožky a pustil som sa do obeda.
Najedený som vyšiel z útulne, ktorá je pod rozhľadňou a je otvorená na východnú stranu a pozrel som sa na západ, kde som predtým videl Tatry. Tatry tam neboli! Bol tam len chuchvalce mrakov, ktoré mi znemožňoval viditeľnosť okolitej krajiny.
Vyliezol som na rozhľadňu a ešte na chvíľu sa mi naskytla možnosť odfotografovať Vysoké Tatry. Mal som fotiť, keď som prišiel.
Smer Ovčínec a Trohánka
Zbalil som si veci do batoha, lebo zasa som bol rozťahaný ako sopeľ. Zakýval som na rozlúčku a namieril som si to na východ k Ovčíncu a ďalej k Trohánke.
Šlo sa mi dobre, snehu bolo tak akurát. Dosť na to, aby dostatočne tlmil krok, ale nie až toľko, aby som sa ním musel brodiť. Na chodníku bolo veľa popadaných stromov a polámaných konárov. Musel som ich obchádzať, preliezať, čo ma trocha brzdilo. Počasie sa už tiež menilo. Čoraz viac začalo fúkať, hmla bola hustejšia a slnko som od Kloptane nevidel.
Trohánka
Na Trohánke, pribudli nové prístrešky. Voda, Prameň pri Troch studniach, je neďaleko. Ideálne miesto na prespanie. Papek v ohnisku ešte dymil, no ja som bol tentoraz na ľahko.
Sadol som si (áno znova na karimatku) vytiahol druhú termosku a dve ovsené tyčinky som zapíjal horúcim čajom. Odpočinul som si a odchádzal som. Ešte som sa vynadíval na najkrajší vianočný stromček. Nemal síce umelé ozdoby, zato tie prírodné ich zďaleka predčili.
Späť do Vyšného Medzeva
Schádzal som po žltej turistickej značke. Už po pár metroch som si všimol čerstvých stôp na chodníku. S najväčšou pravdepodobnosťou vlčie stopy, ktoré križovali chodník a pokračovali ďalej k Humel hapu.
O niečo nižšie som vyrušil z odpočinku štyroch jeleňov. Jeden bol asi veľmi zvedavý, lebo zastal a díval sa na mňa. Mne to stačilo, aby som ho, v rámci možností, odfotografoval (hmla, šerilo sa).
Asi v polovici cesty som stretol auto, ktoré vyšlo od chaty pri Kresanke. Prekvapilo ma evidenčné číslo auta. Bolo poľské. Rovnako ako majitelia usadlosti v Krížoch, na Čegove.
Čím som šiel nižšie tým bolo snehu menej a menej. Zato tma bola čoraz hustejšia a hustejšia. Z oblohy začalo niečo padať, niečo medzi jemným slabým mrholením a padaním zmrznutých zrniečok snehu (ľadu).
Dole pri závore som si už musel vybrať čelovku, aby som aspoň niečo videl. Mrholenie ustalo a aj hmla sa rozptýllila.
Celou cestou sa mi šlo veľmi pohodovo, neplašil som sa, v kľude. Podľa GPS (Locus map) som prešiel 26,1 km. Po prekreslení do mapy na hiking.sk sa to trocha upravilo.
Za mnou je ďalší novoročný výstup na jeden z mnohých vrcholov Slovenska!
Prejdených: 26,1 km
Prevýšenie: 1 187 m
Klesanie: 1 192 m
Celú trasu si môžeš pozrieť na linku: Novoročný výstup na Kloptaň